Ekologické hnojivo do záhrady: Tieto potraviny nevyhadzujte!

Naše záhradky pri dome, na chate či chalupe sa už dávno prebudili a my sa tešíme z rozkvitnutých záhonov a plodiacich rastlín. Každá záhrada, či už úžitková alebo okrasná, si vyžaduje starostlivosť. Okrem polievania, okopávania, zbavovania od buriny, treba z času na časť dopriať rastlinám dávku potrebných živín, ktoré podporia ich rast a produktivitu. 

Na rozdiel od živočíchov rastliny získavajú energiu zo slnka. No na to, aby ich metabolizmus správne fungoval, je potrebných niekoľko anorganických látok. Medzi tie najdôležitejšie patrí fosfor, dusík a draslík. Najjednoduchšie je zájsť do predajne so záhradkárskymi potrebami a kúpiť tekuté či granulované hnojivo pre rastliny. Ak nie ste veľmi zástancami chemických prípravkov a skôr hľadáte ekologickejší a aj lacnejší spôsob, akým dosiahnuť vyššiu úrodu či zdravie rastlín, nahliadnite do svojej kuchyne.

Vedeli ste, že niektoré zbytky potravín, ktoré zvyčajne končia v smetnom koši, sú bohaté na živiny, ktoré vaše rastliny ocenia? Ktoré z nich môžu byť účinným a zároveň ekologickým hnojivom?

Neprehliadni: Pestovanie uhoriek v slame: Vyskúšajte tento spôsob a tešte sa na bohatú úrodu!

Paradajky a paprika často trpia nedostatkom vápnika. Prejavuje sa to najmä fyziologickou poruchou – hnednutím špičiek plodov. Poruchu príjmu vápnika však môže mať i cibuľa a hlávkový šalát. A práve vaječné škrupiny obsahujú takmer 40 % vápnika. Okrem vápnika je vo vaječných škrupinách obsiahnutý tiež dusík a iné minerály, ktoré rastliny takisto vyživujú. Ak si aj vy radi doprajete na raňajky poriadnu praženicu alebo vajíčka natvrdo, nevyhadzujte škrupiny. Vyrobte si z nich ekologické hnojivo. 

Postup:

1. Škrupiny z 12 vajec zalejte 6 šálkami vody a nechajte variť 10 minút.
2. Vodu zlejte a škrupiny rozprestrite na plech na pečenie vystlaný papierom na pečenie.
3. Nechajte ich schnúť z večera do rána.
4. Ráno vyhrejte rúru na 200 °C a škrupiny v nej nechajte 10 minút.
5. Po vychladnutí ich rozmixujte na prášok.

Môžete tiež skúsiť i túto verziu: vaječné škrupiny umyte, osušte, zabaľte do tenkej utierky a rozdrvte ich valčekom. Prášok dajte do 3 litrovej fľaše s vodou a nechajte nádobu stáť 3 dni, ale obsah pravidelne pretrepte. Zmes pred tým, ako ju použijete na rastliny, rieďte pomerom 1:3. Rozdrvené vaječné škrupiny nasypané okolo rastlín tiež odradia slimákov a iných škodcov.

Stáva sa vám, že nestihnete spotrebovať otvorené mlieko a nakoniec sa vám pokazí? Nevylievajte ho. Mlieko je totižto známe vysokým obsahom živín vrátane fosforu, dusíka, draslíka, vitamínu A, vitamínov skupiny B, E a C. Prebytočné mlieko alebo prebytočný mliečny odpad sa často používa ako hnojivo aj v poľnohospodárstve.

Okrem cenných živín a vitamínov mlieko dokáže bojovať proti plesniam, škodcom a zlepšiť kvalitu pôdy v záhrade. Mlieko zmiešajte s trochou vody a polejte ním pôdu okolo rastlín vo vašej záhrade.

Výrobky z kyslého mlieka, ako napríklad cmar, sú prospešné pre rast a vývoj plodov jahody. Fermentované mliečne výrobky je vhodné miešať s humusom, hnojom a dreveným popolom. Táto zmes prispieva k vytváraniu mierne kyslého prostredia ideálneho pre rast plodov. Roztok, ktorý si pripravíte z mlieka a vody, je tiež veľmi účinným prírodným pesticídom proti voškám, strapkám a roztočom.

Banánové šupky obsahujú obrovské množstvo živín, ktoré posilňujú záhradné, ale aj izbové rastliny ako je napríklad orchidea. Oživujú tiež mladé sadenice, prispievajú ku kvitnutiu a rastu kvetov. A to sú dôvody prečo sa banánové šupky hodia ako hnojivo. Vložte ich do zaváracieho pohára alebo inej nádoby a zalejte ich vodou. Nechajte odstáť 24 hodín. Tento roztok môžete priamo použiť na vaše rastliny alebo ho zmiešajte ešte s vodou.

Ďalšou variantou je banánový prášok. Šupky môžete vysušiť prirodzenou cestou alebo sušenie urýchlite tak, že banánovú šupku prevrátite tak, že vnútorná strana bude smerom nahor. Ďalším spôsobom je sušenie v rúre alebo sušičke na ovocie. Šupky sušte pri nízkych teplotách, približne na 60 stupňov. Takéto sušenie trvá približne 6 hodín. Po dôkladnom usušení banánové šupky rozmixujte mixérom, prípadne kávovým mlynčekom. Hotový prášok nasypte k záhradným kvetom, ale tak, aby ste ho nenasypali do blízkosti koreňov. Banánový prášok by mohol kvety spáliť.

Kávová usadenina sa odporúča ako jedno z najlepších hnojív pre izbové i záhradné rastliny. Dajte si však pozor, nie je to univerzálne hnojivo. Čerstvú kávovú usadeninu môžete hneď prisypať k rastlinám. Rozsypte ju na povrchu alebo zmiešajte so zeminou pri koreňoch rastlín. Takisto ju môžete usušiť a použiť ako výživný mulč. 

Hnojivo vo forme kávovej usadeniny je vhodné k rastlinám, ktoré si vyžadujú kyslú pôdu. Medzi ne patria jahody, čučoriedky, hortenzie, paradajky, paprade, azalky, rododendrony či vresy. Rastliny vyžadujúce alkalickú pôdu, ako je levanduľa, vinná réva, oleandre, tymián, majorán a oregano, sa zase kávovým zvyškom nepotešia.

Kávová usadeniny je vhodná i ako odpudzovač slimákov a mravcov. Je tiež známe, že kávová usadenina dokáže vyprodukovať značné množstvo dymu, preto z nej môžete vytvoriť účinné kadidlo na odpudenie lietajúceho hmyzu.

Ryby sú obzvlášť bohaté na dusík, ktorý je pre rast rastlín najdôležitejší, preto sú výborným hnojivom. Aj v našich domácich podmienkach môžeme použiť kosti, hlavy a iné časti nespotrebovaných rýb, a to buď ako pomleté, prípadne nakrájané na menšie kúsky. Toto nevšedné hnojivo zapracujte do pôdy pod sadenice zeleniny ako sú uhorky či paradajky. 

Môžete ich pridať aj do jamy s kompostom určenej na pestovanie cukiet, jednoducho pre všetky rastlinky, ktoré majú dlhšie korene a potrebujú výdatné hnojivo. Výhodou je, že už potom počas vegetácie nemusíme vôbec rastliny prihnojovať – ryba sa postupne rozkladá a dodáva živiny po celú dobu rastu. Majte však na pamäti, že ako toto skvelé biohnojivo sa hodia iba sladkovodné ryby. S morskými to nefunguje. Zrejme majú iné minerálne zloženie, ktoré rastlinám nevyhovuje.

Nakoniec máme pre vás jeden tip na výborné hnojivo zo žihľavy, ktorá má obzvlášť vysoký obsah dusíka, železa, horčíka a vápnika. Hnojivo vo forme výluhu zo žihľavy je najvhodnejšie pre listovú zeleninu ako je hlávkový šalát či kapusta. Zbierajte však iba mladé listy, pretože obsahujú viac dusíka a menej húževnatej celulózy a lignínu, takže sa vo vode rýchlo rozkladajú.

Hnojivo zo žihľavy si pripravte nasledovne: vedro naplňte listami žihľavy rozdrvenými na malé kúsky a zaťažte ich tehlou alebo kameňom. Zalejte ich dažďovou vodou a nechajte odležať dva týždne. Koncentrované hnojivo zo žihľavového výluhu zrieďte s vodou podielom 1:10 a polejte ním rastliny alebo postriekajte listy. Pozor, toto hnojivo nepoužívajte na mladé rastlinky, pretože ide o silný koncentrát. Hnojivo zo žihľavy môžete používať raz alebo dvakrát do mesiaca, ale nie častejšie ako každé tri týždne. Na urýchlenie procesu rozkladu môžete pridať nezriedený žihľavový výluh i do vášho kompostu. 

Pozri aj: Okrasné trávy do záhrady: Ako ich pestovať a ktoré sú tie najobľúbenejšie?